Pomaly ďalej

Všetci vieme, že módny priemysel je vo svojej súčasnej podobe neudržateľný a neetický. Lokálne značky, ktoré sa snažia vytvárať svoje produkty poctivo a budujú hodnoty, nie sú schopné konkurovať rýchlej móde. Zapoj sa do iniciatívy #pomalydalej a pomôž nám zmeniť módny priemysel nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Staň sa súčasťou zmeny, ktorá sa bude nosiť.

Ako malá lokálna firma bojujem dennodenne s presadzovaním cien. Ľudia si zvykli, že pomerne drahé (svetové) značky si môžu kúpiť za 50% od veľkých reťazcov. Objednávajú si slow fashion kúsok, ktorý bol pre nich vyrobený, doma odskúšajú a pošlú naspäť, lebo sú naučení od veľkých reťazcov, že to je normálne. Nás to neskutočne mrzí a brzdí v práci, lebo každý kúsok šijeme na objednávku, pre danú osobu.

Julianna Rencés Kovács,
Love Colors

Problém

znečistenie životného 
prostredia

zdravotné 
riziká

vykorisťovanie lacnej 
pracovnej sily

krátka životnosť 
výrobkov

„Fast Fashion“, alebo rýchla móda, je dlhodobo prehliadanou hrozbou pre našu planétu. Ešte nedávno bol nákup oblečenia príležitostnou udalosťou. Dnes sa z textilného priemyslu stala masová produkcia a trendové oblečenie si môže dovoliť každý. Pod povrchom lacného štýlu sa ukrývajú tony odpadu, vykorisťovanie zamestnancov a nezodpovednosť voči životnému prostrediu.

Fast fashion predstavuje spôsob výroby, ktorý nie je dlhodobo udržateľný, preto je dôležité podporovať pomalú módu, tzv. „Slow fashion“. Jej predstaviteľmi sú lokálni výrobcovia, ktorí k móde pristupujú transparentne, udržateľne a zodpovedne.

Ako môžem bojovať
proti tomuto problému?

Riešenia

Našou úlohou je poukázať na negatívny vplyv fast fashion. Budeme bojovať za zlepšenie situácie v módnom priemysle vybudovaním nových pravidiel, ktoré berú do úvahy základné potreby slow fashion výrobcov. Preto začíname na lokálnej úrovni. Potrebujeme počuť názor lokálnych podnikateľov a vidieť problémy, s ktorými bojujú každý deň. Následne pripravíme nové stratégie tak, aby boli čo najviac relevantné a konkrétne.

V blízkej dobe sa budú v Európskom parlamente prejednávať európske stratégie, ktoré dokážu do veľkej miery ovplyvniť slow fashion, podporu lokálnych výrobcov a módny priemysel ako taký. Sú to Circular economy action plan (2020) a Sustainable textile strategy (2021), ktoré môžu byť príležitosťou pre zmenu súčasných environmentálnych a sociálnych pravidiel. Tieto iniciatívy sú úzko prepojené so samotnou výrobou/spracovaním textilu a podmienkami, v akých ľudia pracujú.

Vytvorenie komplexnej
stratégie pre textilný

a odevný priemysel
na Slovensku

Vytvorenie stratégie
pre textilný odpad

Podpora slow fashion
iniciatív a značiek zo strany
slovenskej vlády a EÚ

Bez podpory verejnosti toho
veľa nedosiahneme. Pomôž
nám zabezpečiť lepšie
podmienky pre slovenských
výrobcov. Podpíš výzvu, spomaľ
módu a urýchli zmenu.

podpíš výzvu,
urýchli zmenu

* položky sú povinné
Ako malá lokálna firma bojujem dennodenne s presadzovaním cien. Ľudia si zvykli, že pomerne drahé (svetové) značky si môžu kúpiť za 50% od veľkých reťazcov.
Julianna Rencés Kovács, LOVE COLORS
2 Ako malá lokálna firma bojujem dennodenne s presadzovaním cien. Ľudia si zvykli, že pomerne drahé (svetové) značky si môžu kúpiť za 50% od veľkých reťazcov.
2 Julianna Rencés Kovács, LOVE COLORS
3 Ako malá lokálna firma bojujem dennodenne s presadzovaním cien. Ľudia si zvykli, že pomerne drahé (svetové) značky si môžu kúpiť za 50% od veľkých reťazcov.
3 Julianna Rencés Kovács, LOVE COLORS
4 Ako malá lokálna firma bojujem dennodenne s presadzovaním cien. Ľudia si zvykli, že pomerne drahé (svetové) značky si môžu kúpiť za 50% od veľkých reťazcov.
4 Julianna Rencés Kovács, LOVE COLORS

Problémy,
na ktoré
reagujeme

životné prostredie

V textilnom priemysle prevláda využívanie neobnoviteľných surovín nad obnoviteľnými. V roku 2015 sa ich celkovo spotrebovalo 98 miliónov ton, do roku 2050 toto číslo môže dosiahnuť 300 miliónov ton. Patrí sem ropa pre výrobu syntetických vlákien, hnojivá na pestovanie bavlny a rôzne chemikálie potrebné pre výrobu a úpravu textílií.

Odhaduje sa, že v roku 2015 všetky krajiny sveta spotrebovali pre účely spojené s módnym priemyslom 79 miliárd m³ vody. Pri súčasných trendoch môže tento počet do roku 2030 vzrásť o 50 %.

chémia

Pri spracovaní surovín a výrobe textílií sa využíva viac ako 1900 základných chemikálií. Viaceré z nich môžu obsahovať rozličné ťažké kovy. Do životného prostredia prenikajú aj priamo z fabrík, napríklad cez nefiltrovanú odpadovú vodu. 30 % celosvetovo vyrobeného oblečenia sa nikdy nepredá.

ľudský faktor

Viac ako 98 % ľudí pracujúcich v módnom priemysle nezarobí ani na životné minimum. Častým problémom je zanedbanie bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. Nedodržanie bezpečnostných nariadení malo za následok aj najväčšie nešťastie v módnom priemysle, zrútenie odevnej továrne Rana Plaza (Dhaka, Bangladéš), pri ktorom zomrelo viac ako 1100 ľudí. Deň pred zrútením sa našli výrazné poškodenia budovy, čo prinútilo obchodníkov a banku, sídliacu v budove, zavrieť svoje podniky. Pracovníci fabriky však museli do práce nastúpiť aj v deň zrútenia.

Slovensko

Na Slovensku došlo k radikálnemu poklesu výroby textiluv súčasnosti v ňom pracuje okolo 10000 ľudí. Od roku 1989 do roku 2017 klesol ich počet o 56000.

odpad

Na Slovensku vyprodukujeme ročne 57721 ton odpadu z textilu a obuvi, to znamená 10,6 kg na jedného obyvateľa Slovenska. Zdôrazňujeme, že tieto údaje sú len za evidované odpady. Nepredstavujú celkové množstvo vyprodukovaného textilného odpadu na Slovensku.

O nás Martin Hojsík

Martin Hojsík je poslancom Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko. Odborne sa venuje ochrane klímy, životného prostredia a zvierat. V EP je vo výboroch pre životné prostredie a zdravie; priemysel, energetiku a výskum a výboru pre rozpočet a podpredsedom vyšetrovacieho výboru pre transport zvierat. 

Od roku 1993 pôsobil v Greenpeace, kde okrem iného viedol národné a neskôr medzinárodné kampane proti znečisťovaniu toxickými látkami. Bol členom správnej rady a programovým riaditeľom medzinárodnej organizácie FOUR PAWS, kde viedol program na ochranu zvierat. Niekoľko rokov pôsobil aj v rozvojovom sektore, kde pre organizáciu ActionAid International viedol boj proti proti daňovým únikom nadnárodných korporácií a za daňovú spravodlivosť.